Seminár v Prahe

4. 6. 2010

V minulých blogoch som najmä písal o začiatkoch kulturistiky v Československu v roku 1957, ale aj o dvadsaťročnej záslužnej činnosti redakcie nášho M&F – na čele so šéfredaktorom Ľudom Majorom – v mapovaní histórie našej kulturistiky. Môžeme byť na ňu naozaj pyšní. O dobrých základoch svedčia aj aktuálne úspechy na medzinárodných súťažiach, viď poslednú žatvu zlatých medailí na ME IFBB v holandskom Maastrichte.

Spomienky na začiatky zaujali aj redakciu internetového magazínu Ronnie.cz v Prahe, ktorá 5. mája usporiadala v hoteli Iris (štadión Eden, Praha 10) seminár o začiatkoch kulturistiky v ČSSR. Rád by som sa podelil s čitateľmi so svojimi dojmami z tohto pekného podujatia.

Ako sa to celé začalo?

Koncom minulého roku mi zavolal redaktor z Ronnie Ing. Josef Paulík, že práve dokončuje interview s boxerom, hercom a kaskadérom Jaroslavom Tomsom, ktorý sa začiatkom roka 2010 chystá na oslavu svojich 80. narodenín. Medzi rečou padlo aj moje meno v súvislosti s filmom „Kdo chce zabít Jessii?“. A tak mu napadlo, že ďalší rozhovor by mohol byť o začiatkoch kulturistiky v ČSSR. Slovo dalo slovo a nakoniec z niekoľkých telefonických rozhovorov vzniklo celkom zaujímavé interview. Pepíno (ako volajú Josefa Paulíka priatelia) ho uviedol s pekným predslovom, ktorý vystihuje, že ešte aj dnes môžu “starí šedí vlci” kulturistiky, vďaka ich už vyše 50. ročným skúsenostiam, povedať veľa zaujímavé aj najmladším generáciám – o zmysle kulturistiky, o jej histórii a vplyve tréningu na pohodu v celom živote. Ale najlepšie bude, ak si prečítate, čo Pepíno sám napísal:

Když jsem si připravoval materiály pro rozhovor s Jurajem, setkal jsem se s názory, že "stará generace kulturistů" by již neměla oproti dnešním borcům žádnou šanci. Snad?! Na druhou stranu mě napadá otázka: "Proč je například v souvislosti s tradiční olympijskou disciplínou – maratónem stále připomínán heroický výkon posla Feidippida, jenž ve starém Řecku uběhl zhruba 39 kilometrů, aby přinesl zprávu o vítězství nad Peršany a posléze vyčerpáním zemřel?" Ten člověk asi neměl běžecké tretry, intenzivní tréninkový plán pod lékařským dohledem s přesně stanovenou stravou a všemi možnými doplňky výživy. Zřejmě by se opravdu nemohl rovnat svým výkonem dnešním rekordmanům. Je to ale smyslem samotné legendy? Ať už je historický výklad této události jakýkoli, bez lidí jemu podobných, kteří prošlápli cestu těm dalším, by dnes těžko padaly takové výkony, jaké z pohodlí svého vyhřátého domova vidíme v televizi a na internetu. P. S.: Tento rozhovor věnuji všem „starým šedým vlkům“ československé kulturistiky – hodně zdraví a sil, pánové.

Z pôvodného úmyslu uverejniť rozhovor nakoniec bol aj videorozhovor, a ešte aj zaujímavý seminár v Prahe. Navrhoval som, aby sa zúčastnili aj ostatní „starí šedí vlci“ ale pre tých zo zámoria to bolo časovo už dosť tesné... Mali sme šťastie, že sa nám podarilo získať prof. Láďu Filipa (82 r.) z Berouna, ktorého som videl naposledy pred 42 rokmi. Láďa je jeden zo zakladateľskej generácie kulturistiky v ČSSR a napísať všetko o ňom by zabralo veľa miesta, ale koho to zaujíma, tak to nájde TU.

Milan Jablonský, Juraj Višný, Vojtech Fiala a Ladislav Filip na prvom školení trénerov a rozhodcov kulturistiky v Nymburku – jeseň 1964.

Ale ešte zaujímavejšia je ďalšia športová kariéra Láďu Filipa, ktorú odštartoval až vo svojich 60 rokov – éra seniorského atléta. Špecializoval sa na vrhačské disciplíny a po roku 1989 získal v drese USA tri tituly majstra sveta, štyri zlaté medaily olympijského víťaza a 5x prekonal svetový rekord – najlepší príklad toho, čo dokáže disciplína a tvrdý tréning v mladosti a udržanie tohto životného štýlu až do vysokého veku.

Môj let z Zürichu do Prahy sa konal v období poznačenom obavami zo zrušenia letov kvôli sopečnej činnosti na Islande. Našťastie všetko prebehlo bez problémov a už pár minút pred plánovaným termínom príletu sme sa zvítali na Ruzyni s našimi hostiteľmi. Boli to pekné chvíle, aké môžu spolu zažiť len ľudia s „rovnakou vlnovou dĺžkou“. Prvý deň pobytu bol venovaný návšteve redakcie internetového magazínu Ronnie.cz a niekoľkohodinovej prehliadke starého mesta, a mohol som zase raz obdivovať svetoznáme pamiatky Prahy.

So šéfredaktorom Ing. Martinom Jebasom pri Múzeu pred Václavským námestím.

S redaktorom Ing. Josefom Paulíkom po “zdolaní” Zámockých schodov.

Na druhý deň natočil redaktor/kameraman Michal Širůčka náš videorozhovor s Pepínom, a na záver mi odovzdali pekný dar od redakcie – vázu z oloveného krištáľu Rückl s vyrytým venovaním.

S Pepínom pri videorozhovore v hoteli Iris.

Redakcia Ronnie.cz mi venovala krištáľ Rückl.

Onedlho po obede sme sa srdečne zvítali s práve prichádzajúcim Láďom Filipom – ako keby sme sa boli rozišli pred týždňom, a nie pred 42 rokmi.

Pomaly začali prichádzať prví účastníci semináru a o 17.00 hodine moderátor Lukáš Roubik privítal hostí. Bola medzi nimi napríklad aj olympijská víťazka v hode oštepom v Helsinkách 1952 a strieborná v Ríme 1960 Dana Zátopková, zápasník vo voľnom štýle Karel Engel (4. na OH 1972 v Mníchove), veslár Pavel Svojanovský (striebro v Mníchove 1972 a bronz v Montreali 1976), vzpierač Zdeněk Srstka ( účastník OH 1960 v Ríme, spoluzakladateľ čs. kaskadérskej školy a spoločnosti FIMKA STUNTS), ďalej boxer, herec a kaskadér Jaroslav Tomsa, usporiadateľ súťaže Pražský pohár Ludvík Pokorný, z vedenia SKFČR Stanislav Pešát, Vjačeslav Vinogradov a mnoho ďalších…

Zdeněk Srstka, Karel Engel, Dana Zátopková, Pavel Svojanovský, Juraj Višný, Jaroslav Tomsa, Ladislav Filip a Stanislav Pešát.

Po úvodných slovách šéfredaktora Martina Jebasa a našom predstavení Josefom Paulíkom už padali otázky na nás dvoch s Láďom, a odpovede boli ilustrované premietaním našich “historických” fotiek na veľkej obrazovke.

Predebatovali sme toho veľa, či už o našich ťažkých začiatkoch a dlhých, skoro denných bojoch so všeličím možným – s niktorými vtedajšími médiami, ale najmä politikmi, funkcionármi a ďalšími neprajníkmi.... .

.. O konečnom uznaní kulturistiky ako ďalšieho športového odvetvia v roku 1964 a hneď zorganizovanom prvom školení rozhodcov a trénerov v Nymburku.

Absolventi prvého školenia trénerov a rozhodcov kulturistiky v ČSSR, Nymburk – jeseň 1964.

...O písaní článkov, brožúr a kníh na tému tréningových metód a programov, návodov na výrobu náradia a o množstve stretnutí na poradách našej komisie v Prahe, Bratislave aj Košiciach. O príprave a organizovaní prvej oficiálnej súťaže Putovný pohár Mladej gardy v Bratislave, ďalších súťaží a nakoniec prvých oficiálnych majstrovstiev ČSSR v roku 1968. Je toho veľa čo len napísať, nieto ešte aj všetko absolvovať – no boli sme mladí, plní elánu a neuveriteľne zanietení!

Lukáš Roubík, Ladislav Filip, Juraj Višný a Josef Paulík počas diskusie s účastníkmi semináru.

Bol to doslova boj, ktorý sme spolu viedli po celej republike. Tvrdím, že len vďaka takej konštelácii, aká sa vtedy "náhodne" zišla (Alexander Bačinský, Vojtěch Fiala, Ladislav Filip, Milan Jablonský, Emil Müller, Juraj Višný a ďalší teraz nemenovaní oduševnení spolupracovníci), sa nám podarilo kulturistiku u nás presadiť. Dostala také základy, na ktorých sa od začiatku správne rozvíja a vďaka vždy ďalším zanieteným nadšencom jestále na vysokej úrovni.

Veľké prekvapenie, hlavne Láďovi a mne, pripravili Milan Jablonský a Emil Müller z Kanady, ktorí nám poslali počas diskusie videopozdrav s veľmi peknými slovami a pripili si na zdravie všetkých nadšencov kulturistiky.

Počuli sme od účastníkov semináru aj pochvalné reči: ako naše tréningové metódy posilňovania zlepšili ich kondíciu a silu, dokonca aj v prípade olympionikov. A tí starší ľutovali, prečo sme s tým cvičením s činkami neprišli ešte skôr…

My “starí šedí vlci” aj naďalej tvrdíme, že kedysi, keď ešte neexistovali prepychové fitness-centrá, ak si niekto nevedel pomôcť s aspoň jednoduchým náradím na cvičenie a vydržať v tréningu, tak stroskotal už na prvej skúške zdatnosti…

Juraj Višný v lete 1959, pri stanovaní na Vranovskej priehrade cvičil s improvizovanou, vlastnoručne vyrobenou činkou.

A toto pravidlo sa dá veľmi dobre aplikovať aj v dnešnej dobe, keď pre mnohých, len niekoľko týždňov trénujúcich mladých je najväčšou starosťou, ktorý doping je najúčinnejší a čo by mali „sypať“. Alebo napríklad, keď podpriemerní kulturisti hľadajú finančných sponzorov, lebo chcú byť vraj majstri sveta… Môj názor je, že takíto asi ďaleko nedotiahnu – podľa porekadla „bez práce nie sú koláče“. Dobrá rada od starého kulturistu je, že najlepšie funguje v prvom rade rozumný, tvrdý a disciplinovaný tréning s maximálnym sústredením sa na vykonávanie cviku a na pracujúci sval. A potom môžu prísť všetky tie ostatné „pomôcky“ ako proteíny, gainery a iné suplementy.
Zakázaný doping, drogy, implantáty, anabolické steroidy nech sú pre všetkých tabu – hlavne pre tých, ktorí sa chcú dožiť v pohode a dobrej telesnej kondícii vyššieho veku !!!

A v tomto zmysle končil aj seminár v pražskom hoteli Iris. Po spoločnom fotení skoro každého s každým a srdečnej rozlúčke myslím, že všetci odchádzali s dobrým pocitom z vydareného podujatia.

Láďa Filip a Juraj Višný s organizátormi Semináru o začiatkoch kulturistiky v ČSSR: redaktor Josef Paulík, zástupkyňa šéfredaktora Alena Slováková a šéfredaktor Martin Jebas.

Aj touto cestou sa chcem poďakovať redakcii Ronnie.cz za nezabudnuteľné a mimoriadne pekné chvíle - od prvého až po posledný stisk rúk – bol to pre mňa neuveriteľne pekný zážitok!!! 

P.S.
V minulom blogu na M&F ONLINE som spomínal aj rôzne názory diskutujúcich na internete. Keďže teraz som zase písal aj o histórii a dopingu, tak spomeniem ešte jednu “zaujímavú” poznámku jedného anonymného pisateľa:
Akože opakuje to čo opakuje každý, to nám chce niečo zaujímavé povedať pred smrťou, alebo čo? Toto už každý vie, už sa to omieľa niekoľko rokov, mi to tak pripadá, že si prečítal články s Nasserom, či kto to tam písal a teraz to povedal "svojimi " slovami ....

Nuž, s úsmevom môžem odpovedať, že do časopisu MUSCLE&FITNESS píšem svoje poznatky už 16 rokov a stále si myslím, že veci ako doping a jeho negatívne vplyvy na zdravie treba stále pripomínať, a hlavne niektorým dorastajúcim tínedžerom, lebo by chceli vyzerať ako Coleman na vrchole slávy, a to čo najskôr – najlepšie už včera… O tejto téme som písal napríklad už v 7. čísle mesačníka MUSCLE&FITNESS v roku 1996 – po tragickej smrti Andreasa Münzera pod vplyvom dopingu a drog!!!

Článok si môžete prečítať po kliknutí na obrázok ↓  

Článok Juraja Višného v M&F č.7/1996 o smrti Andreasa Münzera.

Moja malá rada (ešte pred smrťou ) a námet na zamyslenie: porovnajte si, koľko je asi bodybuilderov na svete a koľkí z nich vyzerajú ako účastníci na Mr. Olympia ???