PORTÁL SPOLEČNÉ ČESKÉ A SLOVENSKÉ EDICE ČASOPISU TVAROVÁNÍ TĚLA – KONDIČNÍ TRÉNINK – SPORTOVNÍ VÝŽIVA – SUPLEMENTACE FACEBOOKTWITTERINSTAGRAMYOUTUBE PINTERESTGOOGLERSS ikona
top logo 1 februar
BLOG
E-mailVytisknout

banner_blog_zlatka_copy.jpg

Všetko je v hlave

8. 4. 2016

medailaMoja sestra Milka oslavuje v apríli okrúhle narodeniny. Povedala som si, že jej k takému významnému sviatku dám niečo extra, o čom ani len nesníva. A tak som jej darovala štart na Nutrilite minimaratóne, čo je 4,2 km dlhá trať v rámci programu bratislavského ČSOB maratónu J. Pre nezasvätených, je to presne jedna desatina maratónskej trate.

Len pre vysvetlenie, sestra nie je prívržencom behu v žiadnej podobe, s výnimkou účasti na Behu pre život. Tým ale nechcem povedať, že nemá kondíciu! Zdá sa, že jej zlatý retriever Teddy je celkom schopný kondičný tréner :-).

Vo štvrtok, dva dni pred plánovaným behom, som ju vymákla cestou z práce a skôr, ako sa po mojej novinke stihla úplne opustiť, začala som do nej hustiť niečo o zážitku, na ktorý nezabudne (dúfala som samozrejme v pozitívny zážitok), o tom, ako prekvapí manžela aj dvoch synov, o obdive kolegov v práci. Sľubovala som jej ideálne počasie na beh a že to celé dáme len takým rekreačným lážo-plážo tempíčkom. Blá-blá-blá...

Neviem, čo z toho zabralo, ale nakoniec prikývla (alebo sa mi to zdalo?), takže som ju rýchlo dotlačila na miesto registrácie ČSOB maratónu do bratislavskej Eurovey. A kým sa spamätala, mala v rukách štartový balíček na svoje úplne prvé skutočné bežecké preteky. Uf!

Priznám sa, že z piatka na sobotu som toho veľa nenaspala. Stále sa mi v hlave rojili pochybnosti. Nie je tento môj nápad totálna blbina? Ak sestrička v polovici trate stratí chuť a motiváciu, potom som vylepšeniu imidžu behu v jej očiach veľmi nepomohla. No čo už, kocky sú hodené...

V sobotu 2. apríla o pol druhej sa mierne vystresovaná Milka spolu so mnou a ďalšími takmer 1300 účastníkmi zaradila do štartového koridoru prvého behu dvojdňového maratónskeho kolotoča. Slniečko sa na nás škerilo z modrej oblohy, vetrík mierne pofukoval a davy bežcov hecovala slečna s mikrofónom v rukách. Skákali sme, robili vlny v rytme hudby a sestre sa pomaly do tváre vracala farba. Minútu pred štartom už bola taká nabitá energiou, že som ju nespoznávala.

5-4-3-2-1... a bežíme! Chvíľu trvalo, kým sme prešli štartom s časomierou a už som ju aj musela brzdiť. Nechcela som, aby urobila začiatočnícku chybu a hneď v úvode to prepískla. Moje obavy ale boli úplne zbytočné. Netuším, kde sa v nej nabralo to odhodlanie, ale celú trať prebehla v absolútnej pohode a evidentne si to parádne užívala. Tempo sme v závere dokonca vystupňovali vďaka podpore ľudí, ktorí lemovali posledné metre trate a úžasne fandili.

S krásnou medailou na krku začína Milke dochádzať, čo dokázala. Je šťastná, rapoce niečo o nových teniskách a bežeckých legínach, ktoré si musí kúpiť. Hovorím jej asi stokrát za sebou (pre istotu, aby sa jej to zafixovalo), že už nechcem počuť žiadne také, že ona nebehá a tiež, že celé to bolo len o jej hlave, lebo – ako sme videli – nohy ani zvyšok tela s behom očividne žiadny problém nemajú. A do tejto našej spoločnej radosti píp a sms v jej mobile ju informuje: Na CSOB Bratislava marathon – minimaraton ste sa predbezne umiestnili casom 00:35:09 v kategorii Z60 na 6. mieste. Prvé, šieste alebo desiate, nám je všetko jedno. Pretože na tomto behu, ako hlása aj nápis na medaile, je každý víťazom. A v tomto prípade to platilo dvojnásobne.

Všetko najlepšie k narodeninám, sestrička! Dúfam, že na tento beh nikdy nezabudneš.

ZLATKA PODPIS

 

 

 

V cieli minimaratonu
V cieli. Oslávenkyňa Milka (v žltom tričku) a darkyňa Zlata.