Erik Hajdyla: Potrebná je chuť a odvaha

Víťaz kategórie mužov od 16 do 25 rokov ERIK HAJDYLA
DO FORMY s MUSCLE&FITNESS – súťaž vo formovaní postavy za 3 mesiace

Bratislavčan Erik Hajdyla patrí spomedzi víťazov súťaže DO FORMY k najmladším, ale v rozhovore, ako starý a skúsený „mazák“, presne vystihol, čo je najdôležitejšie pre zmenu životného štýlu a dosiahnutie obdivuhodnej postavy. Veď si prečítajte.

M&F: V motivačnom liste si napísal, že spúšťačom bola návšteva predajne FIT PLUS v Bory Mall. Ako to bolo s tým „nakopnutím“ vďaka zamestnancom predajne?

E. H.: „Do cvičenia ma to ťahalo už dlhšie. Vlani v lete som bol strašný cvalík a na dovolenke som zbadal na pláži vymakaných chlapov, ktorí cvičili v plážovom fitku. Keď som sa pozrel na seba, mne brucho prevísalo cez plavky. Tak som si povedal, že už stačilo. Po návrate z dovolenky som si kúpil ročnú permanentku do fitka a pomaly som začal cvičiť. Do Bory Mall som chodieval často a všimol som si, že je otvorená nová predajňa. Hoci som Petržalčan, tam som v predajni FIT PLUS nikdy nebol, ale keď som videl túto v Boroch, tak som vošiel. Veď už som mal plán, niečo so sebou robiť.

Hneď ma oslovil vedúci, začal sa ma pýtať, čo by som potreboval, čo chcem dosiahnuť. To bolo 15. januára. Hneď mi dali časopis a odporučili, že by som sa mohol prihlásiť do tejto súťaže. A pokračovali, či si nechcem založiť VIP kartu pre výhodnejšie nakupovanie? Doma som si to začal čítať, pozerať na internete. Na ďalší deň, teda 16., som sa rozhodol, ale to už bolo po termíne. A potom som objavil, že bolo predĺžené prihlasovanie. Hneď som vyplnil prihlášku! Na ďalší deň som vbehol do predajne znovu a začal nakupovať. Páni ma hneď usmernili.“

Čo si urobil ako prvé?
„Ako prvú som, samozrejme, urobil fotku. Následne som sa zastavil v potravinách na väčší nákup. Do košíka som začal vkladať všetko, čomu som sa v poslednom období dosť vyhýbal a doma mi chýbalo – zelenina, ovocie…“

Ako si trénoval – sám, alebo si mal trénera?
„Zvyčajne som trénoval sám. Občas sa niekto ku mne pridal, ale po čase už so mnou nechceli trénovať, lebo mali svalovicu, alebo boli inak „unavení“. Bol som bez trénera, ale s dobrými základmi z minulosti. Približne v 2009 roku ma veľké množstvo cvikov naučil správne cvičiť Richard Písečný, ktorý bohužiaľ už nie je medzi nami. Snažil som sa využiť a zužitkovať všetko, čo som sa od neho naučil a čo som si zapamätal.“

To znamená, že toto nebola tvoja prvá skúsenosť s pravidelným tréningom? Kedy si teda začal prvýkrát?
„Keď som mal 12 rokov, začal som trénovať s kamarátmi v panelákovej činkárni, do ktorej každý niečo priniesol. Mali sme tam dokonca nápravu z Tatrovky, ale už zmizla. Neskôr mi otec dohodol trénera pána Písečného, ktorému vďačím za veľa. Ten mi vypracoval tréningové plány a presne mi povedal kedy budem trénovať a trval na tom, aby som to dodržiaval. Bola to výborná škola. Po mesiaci a pol, po dvoch, som začal na sebe vidieť výsledky a vtedy ma to začalo viac a viac baviť. V tom období som vo voľnom čase okrem tréningov hrával, tak ako väčšina mojich kamarátov, počítačové hry. Takto to šlo do mojich 18–19 rokov, kým sa nezačali presadzovať moje hormóny a viac ma začali zaujímať dievčatá.“

Keď si bol chlapec, mal si aj nejaký kulturistický vzor?
„Vôbec nie, ja som iba trénoval to, čo mi diktoval pán tréner. Dokonca som si nevedel ani presne zapamätať názvy cvikov, iba ako sa cvičia. Prednedávnom som bol v Bojniciach a keďže bolo v ten deň veľmi teplo, dal som si dolu tričko. Pár detí okolo mňa zareagovalo – pozri John Cena. Toho, samozrejme, poznám, aj som si pozeral, ako cvičí. A  obdivujem Dwayna „The Rock“ Johnsona. Títo sú takí dosť zaujímaví, ale to sú už pomaly takí dedkovia.“

Ako si trénoval? Kombinoval si posilňovňu s tréningom doma alebo vonku v prírode?
„Väčšinou som trénoval v posilňovni, ale keď bolo dobré počasie, tak som sa vybral von, trochu na vzduch, na outdoor workout. Tam som so svojimi kilami navyše veľa toho nespravil, ale aspoň snaha bola. A aj tá sa počíta. Doma som sa veľmi cvičeniu nevenoval, tam boli iné povinnosti :-). Zo začiatku som zakomponoval do cvičenia tzv. „supersérie“ – teda séria jedného cviku s následnou sériou druhého cviku a pauza až potom. Neskôr som postúpil na „triple“ série a „giga“ série!“

Ako si sa posunul vo výkonnosti? Zaujímalo ťa, ako sa zmenili váhy, ktoré zdvíhaš, ťaháš, tlačíš?
„Osobne som nešiel do veľkých váh, ani do súťaží v tom, kto dá viac. Skôr som vyhľadával situácie, keď svaly poriadne „pálili“. Posledný mesiac som do „giga“ sérií pridal niečo špeciálne. Neviem, či ten štýl má aj nejaký názov, ale ja som to pomenoval „vypaľovanie“. Odcvičil som napríklad jednu „giga“ sériu (10–10–10–12 opakovaní). Po nej nasledovala 30-sekundová pauza a potom ďalšie tri takéto gigantické série s rovnakou váhou. Potom som postupne v každej subsérii váhu znižoval (75 %, 50 % a 25 % pôvodnej váhy), pričom som takto absolvoval ešte ďalšie tri gigantické série. Počet opakovaní v subsériách bol tentokrát 12, 12, 12 a 14, len v poslednej gigantickej sérii som však zvýšil počet opakovaní na 15, 15, 15 a 17. Celkovo som za tie tri mesiace tréningu však, samozrejme, váhy posunul vyššie, keďže tie, s ktorými som začínal mi už boli ľahké.“

Tešíš sa na tréning nejakej konkrétnej svalovej partie, alebo nejakého obľúbeného cviku?
„Popravde, nie. Ja sa teším celkovo na pocit, keď ma pália svaly. Počas toho, ako som bol v premene, zavolal ma jeden kamarát do posilovne. Povedal mi, že nech cvičím iba to, čo mi povie on. Jeho tréning bol čiste silový. Benčpres, s opaskom, 5 sérií po 3 opakovania, do tvrda. Všetko som to vyskúšal, ale nemal som z toho taký pocit, ako keď cvičím tým mojim spôsobom. Po mojom tréningu ma všetko pálilo, nevedel som ruky zdvihnúť, žily navreté, nevedel som sa napiť. To ma viac bavilo. Naopak, pozval som potom ja kamaráta, aby prišiel vyskúšať on môj systém. On si zacvičil a zobral si dva dni dovolenky plus 4 dni zmenového voľna, lebo nevedel nič robiť. Mňa toto baví. Všimol som si, že ma sledujú aj chalani v posilovni a o týždeň už cvičia to čo ja.“

Zaraďoval si aj aeróbne aktivity?
„Aeróbne aktivity som párkrát vyskúšal, ale nenašiel som sa v nich a ďalej som sa im už nevenoval.“

Hovorí sa, že 50 percent úspechu je v strave. Ako si upravil ty svoje stravovanie?
„Snažil som sa upraviť stravu tak, aby som sa udržal v 279 g sacharidov, 210 g bielkovín a 60 g tukov. Prepočítaval som si to natoľko, že som pokojne mohol ísť aj na burger do McDonald-u. Nemal som žiaden striktne daný jedálniček, iba tabuľku v telefóne, do ktorej som si zapisoval nutričné hodnoty. Tie som odpísal či už z obalu, alebo som si ich vyhľadal na internete.“

Ladil si pred záverečným fotením formu podľa vzoru súťažných kulturistov?
„Počas tých súťažných troch mesiacov som chodieval do solária, lebo som vyzeral ako riaditeľ vápenky. A pred fotením som sa riadne napumpoval.“ 🙂

Ako sa ti podarilo skĺbiť tréningový program s povinnosťami všedného dňa?
„Takmer každý deň som si dokázal nájsť tú hodinku a pol. Nebol s tým takmer žiaden problém. A to robím v dvojzmennej prevádzke.“

Mal si počas prípravy nejakú krízu, keď si chcel skončiť?
„S veľkou krízou, kvôli ktorej by som chcel skončiť v súťaži, som sa nestretol. Skôr opačne. Kvôli niektorým nepríjemným situáciám, s ktorými som sa musel vyrovnávať, som išiel cvičiť, aby som prešiel na iné myšlienky. A úžasne ma motivovali ľudia na facebooku v skupine DO FORMY. Ja som sa síce aktívne nezapájal, ale vnímal som komunikáciu súťažiacich. Strašne moc mi to pomohlo.“

Čo bolo v príprave najťažšie – tréning alebo strava, a čo v nich?
„Zo začiatku bolo ťažké asi všetko. Tak bežný pohyb s počiatočnou svalovicou, ako aj denno-denné počítanie nutričných hodnôt. Neskôr to už išlo samé – ako cvičenie, tak aj strava.“

Cvičíš stále ďalej? Neskončil si s ukončením súťaže?
„Trénujem stále, ale teraz som mal mesiac pauzu kvôli reznej rane na dlani. Ale už som zasa začal.“

Aké boli reakcie v tvojom okolí? Mal si podporu rodiny, priateľov, kolegov?
„Zo začiatku boli zo všetkých strán iba pochybovačné reči, že to nezvládnem, že na to nemám, že z brucha ten tuk nikdy nezhodím, lebo to je geneticky dané. A keď už začali byť viditeľné výsledky, tak potom pokračovali, že to som určite bral steroidy. Ja, zodratý ako závit, každý deň zničený, a oni povedia, že som bral steroidy. A to čo je toto? Človek, ktorý sedí doma na zadku pred telkou, prvé čo urobí, keď príde domov sa naláduje, pustí si telku, pozerá do noci. Ráno keď sa zobudí, ide v strese do práce, poriadne sa nenaje a večer vyžerie chladničku. Toto je jeho kolobeh a on povie, že ja musím určite brať steroidy. On pre to nič neurobí. A pritom stačí iba 30 alebo 40 minút, aby niečo urobil. A mal by lepší deň, pretože by mal lepší pocit, lepšiu náladu. Inak trochu mi tá moja forma pretriedila kamarátov. Tí praví zostali, iných som získal, ale o niektorých aj prišiel… Často som bol stredobodom posmeškov typu „tú ďatelinu dávam králikom“ alebo „čo máš byt na hypotéku, keď tak chudneš?“ a tak podobne.“ 🙂

Čo ti okrem krásnej postavy súťaž DO FORMY dala?
„Získal som iný pohľad na svet, na život a na ľudí okolo seba. Čo sa týka môjho tela, mám lepšie zdravotné výsledky a oveľa lepšie sa cítim. V podstate som „dostal druhú šancu“, alebo lepšie povedané – nový začiatok.“

Už žiadne výhovorky

Na stretnutí v Šamoríne si začal koketovať s myšlienkou na súťažnú kariéru. Ešte ťa to drží?
„Áno, zatiaľ áno, ale najskôr o rok. Keďže som trochu vypadol z kolotoča tréningov pre zranenie ruky, tak som trochu zmäkol. Keď som sa vrátil po zranení k tréningu, tak som zaradil ako doplnok gainer a zbadal som veľké zmeny. Znovu som sa posunul – či už silovo, výkonnostne, som tvrdší. Takže idem budovať a potom…“

Čo by si odkázal čitateľom, ktorí by chceli zmeniť svoju postavu a uvažujú o prihlásení do našej súťaže?
„Začnem asi prekvapujúco – ak niekto váha nad tým, či sa prihlásiť, tak by sa nemal. Bojí sa totiž toho, že prehrá sám so sebou. Každého prvá myšlienka je, že by na to nemal čas, že by nevedel nájsť tie správne cviky a vhodne sa stravovať. Ale – MUSCLE&FITNESS a súťaž DO FORMY ponúka veľmi široké spektrum cvikov a stravy či už v samotnom časopise, alebo aj cez aplikáciu, ktorá je sprístupnená počas „súťaže“. A ako bonus je tu ešte publikácia Zásobník cvikov z dielne M&F, kde je dostatok cvikov vysvetlených dopodrobna.

Čas – ten si vie nájsť každý, kto chce, takže to je iba jedna z výhovoriek, prečo nezačať. Jediná a najhlavnejšia vec je chuť a odvaha vyjsť z pohodlného života, opúšťania sa a odkladania dôležitých vecí na neskôr. Bohužiaľ, aktuálne sme v takej dobe, že je jednoduchšie povedať potom, alebo ja na to nemám, ako chopiť sa šance a začať súťažiť. Súťažiť však budete proti veľmi ťažkému súperovi – proti sebe samému! Ale ak tohto protivníka prekonáte, budete mať okrem krajšej postavy aj vyššie sebavedomie a budete si viac veriť vo viacerých oblastiach života! Treba si poriadne premyslieť, či chcete niečo dokázať, alebo vám stačí ten bežný stereotyp… Vždy, ale naozaj vždy ver svojmu prvému pocitu. Keď cítiš, že je niečo zle, obvykle to tak naozaj je. A naopak.

text: ĽUBICA ŠULEJOVÁ, foto: ZDENĚK DRYÁK, BORIS BÁRDOŠ, archív E.H.