Nikotín je neakceptovateľný

l text: PAVOL BLAŽÍČEK l foto: archív M&F

* Som prekvapený, že aj niektorých športovcov vidím fajčiť. Prečo je vlastne nikotín škodlivý?

Fajčenie je nesporne zlozvyk, proti ktorému treba nekompromisne bojovať. Je o to nebezpečnejšie, že vplyvom cigaretového dymu trpia aj nefajčiari. Tabakový dym obsahuje totiž veľké množstvo jedov, ktoré môžu poškodiť srdce a cievy. Napriek tomu, že sa prijali rôzne zákony na ochranu nefajčiarov, je u nás množstvo ľudí pasívnymi fajčiarmi (vo vlaku, v reštauráciách atď.). Pritom je dokázané, že napríklad manželky fajčiarov (nefajčiarky v spoločnej domácnosti s nimi) zomierajú trikrát častejšie na rakovinu ako manželky nefajčiarov.

V cigaretovom dyme bolo izolovaných viac ako 3800 chemických látok. Z jednej cigarety sa do organizmu dostanú 2 mg nikotínu, ktorý sa rýchlo vstrebáva. Dôsledkom je vylučovanie niektorých hormónov (podobne ako pri strese – katecholamínov), čím dochádza k zrýchleniu srdcového rytmu, zrýchleniu pulzovej frekvencie atď.

Ďalšou škodlivou látkou je CO (kysličník uhoľnatý). Jeho škodlivý účinok spočíva v tom, že sa omnoho účinnejšie naviaže na hemoglobín (krvné farbivo). Táto väzba je viac ako stokrát silnejšia než väzba kyslíka, preto dochádza k zníženiu prísunu O2 do srdca, a tým vlastne aj do celého cievneho systému.

Fajčenie sa z priemyselných krajín prenieslo aj do krajín rozvojových, nepripravených na masovú reklamu a inváziu tabakových koncernov. Z fajčenia sa stal závažný – a to nielen zdravotný – problém súčasnosti. V rôznych vedeckých štúdiách sa dokázalo, že fajčenie je rizikový faktor vzniku ochorenia dýchacích orgánov, kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny pľúc, rakoviny močového mechúra, rakoviny ústnej dutiny a podobne. Dnes teda jednoznačne môžeme povedať, že fajčenie škodí zdraviu, ale veľa ľudí si to neuvedomuje, alebo si nechce uvedomiť. Za vznik chorobných zmien sú zodpovedné látky, ktoré sú v tabakovom dyme a ktoré poškodzujú tkanivá, či už ako jedy, alebo nepriamo, znížením ich okysličovania. Fajčenie je veľkým producentom kyslíkových radikálov. Štatistika je alarmujúca, veď každý tretí štyridsiatnik, ktorý fajčí viac ako dvadsať cigariet denne, zomiera pred dovŕšením dôchodkového veku.

Fajčiar si „udržuje” vysokú koncentráciu CO v krvi, čo vedie ku chorobným zmenám na stenách ciev a zvýšeniu rizika koronárnej trombózy (upchávajú sa cievy, ktoré zásobujú srdce). Je jednoznačne dokázané, že fajčenie zdvojnásobuje riziko úmrtia na choroby srdca. Každý fajčiar na sebe pozoruje, že u neho dochádza k zvýšenej tvorbe hlienu. Ráno pokašliava a toto chronické dráždenie spôsobuje zhrubnutie stien priedušiek, čo vedie k zúženiu priesvitu dýchacích ciest. Ak sa k fajčeniu pridá znečistené ovzdušie, riziko sa znásobuje. Štatistika WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) uvádza, že na následky fajčenia ročne zomiera 2,5 milióna ľudí.

Pozoruhodné úspechy v boji proti fajčeniu zaznamenali štáty severnej Európy a USA. Žiaľ, na Slovensku i v Česku sa situácia výrazne nezlepšuje. Najsmutnejšie je, že sa fajčenie presúva do nižších vekových skupín. Fajčí napríklad až 42 % učňovského dorastu, viac ako 30 % medikov a, čo je najviac zahanbujúce, dokonca aj lekárov.

Zarážajúce je tiež, keď s cigaretou v ruke vidíme športovcov. Obzvlášť sa tento zlozvyk rozmohol medzi zástupcami rôznych silových odvetví ako sú vzpierači, liftéri či kulturisti. Nech to už zdôvodňujú akokoľvek (vraj nikotín potláča hlad, upokojuje, atď.), takýto postoj, čiže hazard so zdravím, je neakceptovateľný.